Pád po vonkajšej lyži je presným opakom pádu po vnútornej lyži, ktorý sme v podaní Teda Ligetyho videli v predchádzajúcom príspevku » pád po vnútornej lyži. Zložitejší príklad pádu cez vonkajšiu lyžu rozoberieme v tomto článku. Obe ukážky považujte za vzorové pády. Oba prípady sú z praxe, predviedli ich americkí lyžiari. Oba pády sa udiali v tom istom preteku svetového pohára v obrovskom slalome vo francúzskom lyžiarskom stredisku Val d´Isere 14.12.2013. Oba pády boli ukončené rýchlym postavením na lyže a pokračovaním v jazde bez zastavenia lyžiara. Technika pádu na lyžiach, bola v oboch prípadoch zvládnutá dokonale. Závod sa v oboch prípadoch pre aktérov pádu skončil síce predčasne, ale iba z dôvodu vynechania bránky počas padania. Čo je však najdôležitejšie, oba pády sa skončili bez zranenia lyžiara. To je pri páde prvoradé - minimalizovať zranenie.
Najprv spadol Ted Ligety, ktorý štartoval ako prvý pretekár. Ligety sa iba jemne zošuchol v zákrute na svah, nad ktorým už bolo jeho telo tesne naklonené počas rýchlej jazdy v oblúku. Pád po vnútornej lyži väčšinou nespôsobí žiadny silný náraz lyžiara o podložku. Takmer výlučne sa jedná o "zošuchnutie", podšmyknutie hrán lyží. Lyže pri páde smerujú nadol z kopca v smere jazdy, alebo v smere odstredivej sily, ak dôjde k pádu v oblúku. Lyže sú pod telom (niže tela). Pohyb spadnutého lyžiara po zjazdovke je často možné previesť späť do stoja na lyžiach. Ak je telo a lyže správne skorigované v ose pohybu padajúceho, možno sa prenesením váhy tela na hranu lyže postaviť z pádu späť na lyže ešte pred zastavením padajúceho. Zdatný lyžiar je pri páde po vnútornej lyži schopný rýchleho postavenia zo zeme na lyže a pokračovania v jazde.
Pád po vonkajšej lyži, aký nám predviedol Ligetyho tímový kolega Bode Miller je nebezpečnejší. Telo padá ponad lyže z väčšej výšky - často až z vystretej polohy stojaceho lyžiara. Na strmom svahu sa výška pádu zväčšuje o značnú hĺbku, oproti pádu na rovnej podložke. Často dochádza k silnému nárazu tela o zjazdovku. Telo sa kĺže po svahu hlavou nadol, lyže sú nad telom. Padajúci má sťaženú situáciu so zastavením. Odporúča sa pokúsiť o pretočenie tela do polohy s lyžami pred sebou v smere pádu, aby bolo možné zataviť šmyk priečne položenými lyžami. Táto poloha padajúceho je bezpečnejšia, než pád hlavou napred, nakoľko nohami je možné lepšie stlmiť náraz do prípadnej prekážky. Ideálne je, ak lyžiar dokáže presunúť nohy a lyže pred seba a podobným spôsobom, ako v predchádzajúcej ukážke zrovnaním tela a lyží v ose šmyku zahranením hrán postaviť sa na lyže a pokračovať v jazde.
Bode Miller pád po vonkajšej lyži:
1. Vonkajšia hrana vonkajšej lyže zahranila a spôsobí prekážku cez ktorú sa prevalí celá hmotnosť lyžiara
2. Lyžiar pochopil neodvratnosť pádu, začal formovať telo do pádovej polohy. Zaobľuje chrbát, vysúva ruky pred seba, znižuje ťažisko ...
3. Lyžiar podsúva zadok a predlaktie, ako prvé dotykové časti tela pre náraz o zľadovatelý povrch
4. po dopade minimalizuje náraz hlavy o podložku, helma takýto náraz dostatočne utlmí
5. Lyžiar po páde po vonkajšej lyži pokračuje v šmyku nadol svahom väčšinou hlavou napred. Táto poloha je nebezpečná a nežiadúca, je potrebné telo otočiť nohami nadol
6. Lyžiar sa otáča z polohy na boku do polohy na brucho, aby mohol následne pretočiť nohy nadol
7. Rukami spôsobí rotáciu tela v smere hodinových ručičiek a zároveň dvíha nohy aby nepôsobili proti snahe otáčať telo.
8. Lyže prehadzuje z polohy na ľavoboku do polohy na pravobok a pokračuje v prerotovaní hlavy nahor a nôh nadol (v zmysle svahu a jeho padajúceho pohybu)
9. Lyžiar sa pretočil do bezpečnejšej polohy, prípadný náraz do prekážky by znášali lyže a nohy, nie hlava. Teraz sa môže pripraviť na zastavenie tela hranením lyží o sneh, alebo sa úplne postaviť na lyže ešte počas šmýkania.
10. Položením hornej lyže na sneh a presným zahranením sa lyžiar postaví na nohy a pokračuje v jazde.
Detailne si môžete pozrieť celú situáciu na videu:
po reklame - 1. pád Ligety, 2. pád Svindal, 3. Miller
Najlepšou prevenciou lyžiarskych zranení je tréning pádov
Celý priebeh pádu trvá iba niekoľko okamihov. Všetky činnosti k pretočeniu tela a zastaveniu, resp. postaveniu späť na lyže je potrebné urobiť v čo najkratšom čase. V prípade lyžiara závodníka je potom často možné ešte pokračovať v závode, ak sa stihne včas postaviť. V prípade rekreačného lyžiara je rýchlosť korigovania a zastavenia pádu dôležitá kvôli bezpečnosti padajúceho, ale i bezpečnosti okolitých lyžiarov na zjazdovke. Zrážka padajúceho s akýmkoľvek predmetom či iným lyžiarom býva vážnejšia než samotné udretie o svah pri páde. Dobrý lyžiar pády trénuje, aby vedel v prípade, že sa mu to prihodí v "ostrej" prevádzke rýchlo a správne zareagovať.
Pre lyžovanie detí je mimoriadne dôležité zvládnuť lekcie pádov. Deti sa počas výuky lyžovania dostávajú do pádov od jednoduchého pošmyknutia v lyžiarkach na klzkom povrchu a následnom páde na zadok, až po zložité pády v rýchlosti na lyžiach. Nestačí nám zabezpečiť dieťa pasívnymi bezpečnostnými prvkami (helma, chrániče, okuliare, a pod.). Venujeme pozornosť výuke pádov, ktoré zaradíme do výukového programu lyžovanie detí. Učíme dieťa uvedomelému riadenému postupu pri padaní - aktívna bezpečnosť. Aktívnou bezpečnosťou detí rozumieme znalosti, zručnosti a vedomosti daného dieťaťa, ktorými dokáže samo aktívne pôsobiť na odvrátenie nebezpečenstva pri páde, alebo samotnému pádu pri lyžovaní, či zrážke s prekážkou.
Dôležité zásady pri riadení pádu:
1. Mäkký dopad - neublížiť si, ani nikomu inému je základné pravidlo pri páde. Ak je pád neodvratný snažíme sa spadnúť čo najmäkšie, riadime proces padania maximálne, ako nám to situácia dovoľuje. Vynaložíme maximálne úsilie spadnúť riadene. Žiadne odovzdané padanie "so zatvorenými očami" typu nech sa deje čo sa má diať. Nebezpečenstvo úrazu pri páde na lyžiach je príliš vysoké.
2. Natočenie tela v zmysle pádu - nohy nadol (dopredu, pred sebou), hlava nahor (dozadu). Dôležité chrániť najzraniteľnejšie časti, v prvom rade hlavu. V žiadnom prípade nedovoliť pád tela šmýkajúceho sa po svahu nekontrolovane navyše s hlavou vpredu, ktorá je takto nárazovou zónou, vystavená maximálnemu nebezpečiu.
3. Rýchle zastavenie - čo najskôr sa snažíme zastaviť padajúce (šmýkajúce sa) telo. Brzdíme rukami (nie palicami, tie odhodíme, resp. držíme za sebou) a najmä nohami. Ak nám ostali na nohách pripnuté lyže, brzdíme lyžami hranením. Ak sa podarí postaviť sa na lyže, urobíme to ako Bode Miller v predchádzajúcej ukážke.
Ak už je pád neodvratný, potom padajte bezpečne !
Jaro Padák
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára